Karpatský mudrc

Keby Fico zomrel, stal by sa nesmrteľným a zaradil by sa tak do pantheonu slovenských politikov – mučeníkov, ktorí aj dušu vypustili v tom boji divokom pre blaho budúcich generácií Slovenska! Veru! O mŕtvych len dobre – sa hovorí, takže kým Fico ešte žije, pokúšam sa písať aj zle…, teda skôr že objektívne, lebo po jeho prípadnej smrti by to bolo nepatričné, všakáno. Také čierno-biele videnie, že sú tu autori buď nenávistne okydávajúci Fica, či nekriticky velebiaci ho, to ma irituje, takže sa to snažím ako služobník pravdy a čitateľ Pravdy napraviť napísaním pravdy celej, takej v šedom prevedení….

Atentát na Fica mi rozvíril spomienky na neho, no aj na ostatných politikov, ktorých som kedysi zažil aj naživo. Faktom ale je, že konečný súd, teda tu na Zemi, je ten historický, zvaný aj súd dejín. Až čas ukáže, či si ten-ktorý človek zaslúži spomínať na neho aj po desať-, či stáročiach! Ako tam Fico asi obstojí? Pri úvahách ma napadlo porovnať ho s Mečiarom – jeho konkurentom. Iste, boli tu aj iní premiéri, ale po nich už ani pes neštekne – ledajak po Dzurindovi – ale po tom môžu psy brechať oprávnene, všakáno!

Mečiar bol v časoch najväčšej slávy neprekonateľný – bol on, potom dlho nič a potom ostatní. Zdalo sa vtedy, že s premiérovaním skončí až pri jeho štátnom pohrebe v budúcom storočí… Urobil síce rekord a stal sa 3x premiérom, ale potom začalo platiť heslo, že „Mečiara môže poraziť len Mečiar!“. „Otec vlasti“ – ako ho pomenoval jeho večný oponent J.Čarnogurský, si takrečeno dostrieľal svoje nohy vlastnými strelami – z HZDS toľko vyhadzoval potenciálnych konkurentov, až v nej zostal sám… To nehovorím o množstve podivných rozhodnutí, hlavne privatizačných, o „samoamnestovaní“ za činnosti súvisiace so „samoúnosom“ Kováča ml. a pod. Proste Mečiar sa stal takým druhým Samom – aj stranu si sám zlikvidoval… Mečiar bol spájaný aj s politickými vraždami, však komu prospela smrť Roberta Remiáša, či Dubčeka? Ale aj po zrušení „samoamnestií“ (boli až dve) si kľudne dožíva penziu vo svojom penzióne Elektra neobávajúc sa ani elektrického kresla, ani presťahovania do Leopoldova – jeho „vilka“ je obklopená nedobytným múrom z cédečiek – ale takých, na ktorých sú zakódované citlivé údaje, všakáno…

Fico ho síce trhol a stal sa 4. raz premiérom – no mám obavy, že pre neho je to skôr porážka, veď s politikou chcel skončiť už v roku 2014, ak si dobre pamätám – ak v nej je, tak skôr z obranných dôvodov pred útokmi jeho oponentov, ktorí mu nedoprajú politického dôchodku ako Mečiarovi. Po druhom premiérovaní sa zašil na Bonaparte – popri Mečiarovej Elektre to však bolo vlastne bývanie v malom bytíku, v malom paneláčiku, na malom pahorku – ale zúrivý Matovič ho odtiaľ deložoval, snívajúc o tom, že ho raz presťahuje až do Leopoldova ! Už som priznal, že trocha aj s mojou pomocou. No bývať u daňového podvodníka? Ako premiér, právnik a birmovaný zväzák by mal poznať inštitút odvodeného hriechu!

Veď logické je, že ak podáte zbraň niekomu, kto vykrikuje, že chce zabiť, tak ste za smrť rovnako zodpovedný! Ak niekto kradne a vy mu v tom nebránite, hoci môžete, ste predsa spolupáchateľ tiež, nie? Môže podnájomník povedať, že mňa nezaujíma, čo robí pán domáci, či kradne, lúpi, vraždí, znásilňuje, hlavne že mi tečie voda, svieti elektrina, kúri radiátor a že ide výťah? No môže – ale nie, ak je premiér a k tomu právnik!!!

No tento hriech príde zanedbateľný voči podozreniam na Mečiara, na ktorého sa už pomaly zabúda – no nemalo by sa! Pritom ich osudy sú si dosť podobné – obaja začínali vo zväzáckych košeliach trímajúc červenú zástavu so žltým krížom z kosáka a kladiva nadšene bežiac na východ do krajiny, kde zajtra znamená včera. No obaja sa nakoniec po obehnutí Zemegule vrátili zo Západu – Mečiar v anglickom obleku na audine so Šiferkou a mladým Belmondom mávajúc síce tiež červenou zástavou, ale s bielym krížom prevolávajúc slávu národnému kapitalizmu.

Fico si cestou nadšene vzal modro-žltú zástavu, tú EÚ, že ako že je v jej jadre – lenže do jadra ho nevzali, zástavu mu zobrali a strčili ju do rúk vnuka ex-komunistov, nejakému mladému Šimečkovi. Tak sa pokorne vrátil a zobral si teda tú našu s ruskými farbami…

Obaja pritom urobili nepekné obraty o 180 stupňov. Ak slovo robí chlapa, tak teda chlapmi nie sú! U nich skôr platí, že kam vietor, tam plášť… Mečiar ako horlivý ateista a budovateľ socializmu, neskôr aj toho s ľudskou tvárou, skĺzol do pozície Doktora ŠtB bez tváre, všakáno… Potom sa zrazu jeho tvár ukázala v liberálnom prúde, kde bol horlivým federalistom, kým ho z toho prúdu nevyhodili a hľa, zrazu bol najslovenskejším Slovákom! Ktorého hnutie sa mohlo volať aj že Kresťansko-sociálna únia Slovenska po vzore bavorskej CSU, keďže F.J. Strauss mu bol zjavne vzorom… Akurát že sa volalo Hnutie za demokratické Slovensko – pričom štýl jeho vlády bol v duchu hesla „Demokracia, to som ja!“ parafrázujúc Ľudovíta XIV. „Štát, to som ja!“… Nakoniec sa stal budovateľom slovenskej kapitálovej vrstvy podsúvajúc, že to je záruka prosperity Slovenska ala Švajčiarsko. No domácu kapitálovú vrstvu akosi nevidieť. Vidno tu skôr len vrstvu parazitujúcich rentiérov, než ako vrstvu schopných investorov!

Fico až také krkolomné obraty nerobil – ale predsa! Z budovateľa internacionálneho socializmu prešiel na budovateľa toho národného… Z pozície bojovníka proti imperializmu a dôstojníka ČSĽA sa stal dôstojníkom v zálohe armády NATO, ktorej kupuje americké zbrane… Zo skromného mládenca z paneláku sa stal majiteľ luxusných hodiniek bývajúci v najdrahšej rezidencii… Ale nie je podozrivý z vrážd, teda oficiálne. Kadekto ho vidí ako objednávateľa vraždy bezvýznamného novinára, ale to je na celý článok – v každom prípade pani Zsuzsová mala v mobile číslo na Lipšica, nie na Fica! A ani v Belize sa nič nenašlo – ale možno sa len slabo hľadalo. Niekto hľadal lepšie a našiel zlaté dukáty, ktoré sa stratili z centrály Smeru, ale nikomu nechýbajú, teda oficiálne…

Ale hovorí sa, že inteligencia znamená schopnosť prispôsobiť sa – a Fico sa prispôsoboval. Na rozdiel napr. odomňa. Kým ja som ako mladý videl nedostatky socializmu a odmietal som participovať na systéme, on hľadal príležitosť. Kým ja ako starý vidím nedostatky kapitalizmu sebasazvúceho sa liberálna demokracia, on príležitosť využil…! Takto sa to robí, do psej matere, všakáno!

Zaujímavé, že o Matovičovi, ktorý ako taký Omachel ide po krku Fica, takého Beňovského, bolo nedávno popísaných veľa kníh – no o Mečiarovi, či Ficovi toho veľa nevidím… Tak ani sa nedivím, prípadnému investigatívnemu novinárovi by dosť šlo o život, všakáno, teda hlavne ohľadne Mečiara, ktorý skončil na smetisku dejín a nemôže už napraviť svoje činy. No Fico má ešte šancu, aby som zabudol na to Bonaparte – je teraz na ňom, že pre koho bude pracovať? Pre seba, pre milenky, pre domácich oligarchov, pre národný štát, či globálnu mafiu? Tož, ale nemá to veru ľahké…