Karpatský mudrc

Alebo vianočný sex pod stromčekom, či plážového kapra? Čo? Vianočný sex…? To je dobrá blbosť – rovnako ako ten kapor na pláži! Však kto mal kedy kapra na pláži, že…? Veď keď kapor, tak vianočný a keď sex, tak plážový, nie…? Ale priblížim…

Vianoce už pomaly končia, no spomienky pretrvávajú, spomínal som si hlavne na tie nezabudnuteľné Vianoce – pravda, diplomaticky povedané, boli to skôr tie s negatívnou emóciou – že pokazené sviatky, všakáno… Začnem tým kaprom.

Keď som bol malý, tak na Vianoce sme mávali vyprážané filety tresky – také lisované mrazené „kocky“. Sem-tam tam bola nejaká kostička, inak v pohode. Mal som to radšej ako húževnaté šnicle mojej mamy. V potravinách ich predávali výhradne pred Vianocami, však boli za devízy. V meste sa síce dali kúpiť aj v bufetoch ako vypražené – ale často bývali už studené, rovnako ako šalát k nim… Ťažké na žalúdok, hlavne ako bol starý olej!

No raz sa stalo, že mame sa v našom dedinskom obchode neušlo, aspoň sa jej podarilo vydrankať zo dve kocky od susedy. Tak ich potom na Vianoce poránu rozmrázala a lamentovala, že budeme mať teda veru chudobné Vianoce. Tato samozrejme dosť frfľaľ, že aká je ona naničhodná gazdiná, no netaktne prilieval benzín do ohňa a nakoniec zahlásil, že v poriadnych kresťanských rodinách aj tak jedávajú kapra – následne vrazil môjmu oveľa staršiemu bratovi do rúk 20 korunu, sieťovku a že marš pre kapra do mesta! Môj brat mal tak 15 rokov. Vyhnal ho do sychravého nečasu ako macocha Nastenku so slovami: „Toho kapra doneseš živého, či mrtvého, ináč sa ani nevracaj!“ Tož tato bol zvyknutý veliť… Mama iba krútila hlavou, ale nič nezmohla. Však, nemala zaváhať pri kupovaní tresky – kto zaváha, tresku nežerie…! Také boli kruté zákony tej boľševickej totality, kde aj banány a mandarínky boli sviatočným ovocím…

Ja som sa ale nesmierne tešil, že teda konečne budeme mať aj my tú úžasnú delikatesu – vianočného kapra, ktorého som vídaval ledajak v TV a v novinách. Pre mňa to bolo mýtické zviera rovnako ako taký jednorožec! Dosť bolo kapitalistickej tresky s kostičkami! Pravda, brat sa celé hodiny neukazoval, už mal byť dávno doma, mama mala už všetko hotové, aj tato začal mať obavy o svojho prvorodeného potomka – ja som mal zasa obavy o delikatesného kapra… No nakoniec sa uzimený zjavil, keď sa už zmrákalo. Ukázalo sa, že kaprov nemali ani v našom okresnom meste, tak pohotovo naskočil na autobus a šiel do mesta v susednom okrese. Problém bol, že bola sobota a tie spoje boli poriedko. Ale hlavne že v mal v sieťovke to fantastické mýtické zviera! Vraj ukoristil posledného. No aké šťastie! Tak, šťastie… Však viete si predstaviť, ako asi taký posledný kapor vyzeral – malý, otlčený, hádam aj zdochnutý. Ale bol to kapor a to bolo hlavné! Tato ho rýchlo vypitval, oškrabal a mama ho konečne vypražila. To mi už dosť škŕkalo v žalúdku, veru…

Keď som konečne dostal jeho porciu, tak som sa na ňu vrhol ako šťuka! No ouha! Mama síce upozorňovala, že má viac kostičiek ako treska, mám si dať pozor – no to bolo slabé slovo, že viac! To bola samá kostička!!! Kapor je ryba s veľkým počtom kostí a ešte ich má aj do Y! Napriek snahe nejak ich vybrať sa mi to nedarilo a pri pokuse zjesť sústo som sa cítil ako ten kráľ Midas, ktorému sa v ústach všetko menilo na zlato – mne sa ale kapor menil na oceľový kartáč! No des a hrôza! Moje sklamanie bolo nebotyčné, začal som kňučať ako zbitý pes zo zúfalstva, že sa nemôžem normálne najesť, na čo ma urazený tato zahriakol: „Čo knučíš! Sa ci nelúbi kaper, daj ho psovi!“… No nevrlý bol, že tu nikto nie je vďačný za jeho snahu urobiť nám tie správne kresťanské Vianoce. Mama sa zmilovala a dala mi iný kúsok s tým, že by mal mať aspoň väčšie kosti. Aj kúsok tej tresky od susedy…

Potom začal jesť tato. Stoloval s takou gráciou ako „sama královna“… Pomaly, nenáhlivo sa pustil do kapra – no po pár sústach, či skôr pokusoch ich zjesť, nevrlo odhodil tanier so slovami: “ Bohamu, šak to sa naozaj nedá žrať! Daj to kamsi…!“ Mama slzy na krajíčku, zúfala si, že čia je to vina? Tak kapra síce vymyslel tato, ale tresku nestihla kúpiť ona… Tatu zahriakla, nech aspoň na Vianoce nebohuje – no dokonale pokazené Vianoce to nezachránilo. Nuž, na druhý deň boli šnicle. Ale tato sa nevzdával, čo bolo pre neho príznačné, však na vojne bol výsadkár a zahlásil, že kapor bude aj nabudúce, len ho treba kúpiť zavčasu a veľkého. A basta!

A naozaj! Na ďalšie Vianoce sa nám vo vani topil taký macek ako malé prasiatko! Hneď som sa s ním skamarátil – splnil sa mi tým aj sen mať akvárko, aspoň na pár dní – no ako prvý problém sa ukázal, že sme sa nemohli pred Vianocami okúpať, lebo vo vani lapal po dychu kapor… Potom jeho zakáľačka! Bolo s ním oveľa viac práce ako s tým zdochnutým trpaslíkom z minulého roku – ba tato sa aj nepekne porezal pri čistení šupín. No a mne zrazu prišlo blbé zjesť kamaráta, tak som trucoval, že ho jesť veru nebudem! Ale dlho som s tým trucovaním nevydržal – hlad ma presvedčil, že kamaráta občas treba zjesť… No aby som pravdu povedal, ani teraz som nebol nadšený – kosti boli síce väčšie a dali sa skôr nájsť a vytiahnuť – no tá chuť! Veď som mal pocit, že jem biele bahno! Bol som teda dosť sklamaný… Ale tato sa nedal odradiť ani teraz – kapor bude aj nabudúce! Sme predsa poriadni kresťania! Mne to ale z jeho strany prišlo ako taká sebatrýzeň, taká kapria krížová cesta – ako keby chcel konzumáciou pichľavého a smradľavého kapra odčiniť to jeho nekonečné každodenné bohovanie… A nás ostatných chcel tiež vyslobodiť z dedičného hriechu, či čo…

Časom ale brat odišiel na vojnu, kapra bolo problém dojesť a keď sa raz stalo, že mame sa kapor neušiel, no ušla sa jej treska, tak sme sa vrátili k treske. No hurá! Konečne! Tato napodiv neprotestoval a bolo teda po kaprom období našich Vianoc. A menej vytečených nervov a porezaných prstov… Však vtedy sa nedal kúpiť porcovaný kapor.

Keď som potom mával Vianoce ako ženatý, živého kapra som veru nikdy nekúpil, no moderná doba priniesla možnosť kúpiť si jeho diely, tak sme občas kúpili, ale skôr z nostalgie – keď sme mali deti, tak sme dávali prednosť menej kostným rybám ako pstruh, pangasius, či losos. Teda tými sme sa ládovali hlavne na tie druhé Vianoce – 6.1. – po našich Vianociach boli kadejaké ryby aj za štvrtinu ceny, ne nekup to! Hodil som do mraziaku, na Troch kráľov sa urobili ešte jedny Vianoce a s oveľa bohatšou večerou, veru… Tak manželka na materskej, 4 krky, šetrili sme, kde sa dalo. A viete ktorá ryba nemá kosti vôbec? Teda nie je to preto ani ryba, ale paryba – žralok! Žiaľ, normálne ho nepredávajú, no okoštoval som raz na Agrokomplexe v jednom stánku! No mňám! Kusisko mäsa a žiadna, ale naozaj žiadna kostička!

Takže vianočný kapor pre mňa nemusí byť – a čo ten sex? Tak ten som skúšal s moju najsamprvšou partnerkou. Dostali sme byt od firmy, pre ktorú sme obaja robili a prvé Vianoce som naplánoval také tahitské, či rajské – proste na Adama a Evu! Pravda, v miestnosti to stále nebolo na trenírkovú teplotu, tie som vlastne zahodil, ale mali sme aspoň tričká. Nuž, mal som predstavu, že vianočný sex pod stromčekom bude to najsuper, čo môže v oblasti sexu byť, nie…? Veď taký môže byť len raz za rok! Moja prvá ex bola našťastie dosť náruživá a nekládla mojim erotickým predstavám väčší odpor, len taký symbolický, aby sa nepovedalo, že je „zákruta“…

Spočiatku všetko prebiehalo hladko, nádejne a vzrušujúco, navarené bez problémov a nervov – kým sa moja najsamprvšia nevrhla pod stromček hľadať darčeky – no márne tam hľadala, po čom túžila..! Akosi som sa proste s výberom darčekov netrafil! Hovorila síce, že nemám kupovať nič drahé, nič veľké, stačí niečo maličké – ale od srdca! Tak som je kúpil kiwi… Vtedy dosť drahé, jedno za 5 Kčs. Mal som síce pocit, že myslela snubný prstienok, ale ešte som si nebol istý, či s ňou chcem zostarnúť, lebo mala isté muchy. Hoci varila perfektne, lepšie ako moja mama a to je už čo povedať a v náruživosti ju už žiadna ďalšie netromfla…

V každom prípade pokus o sex pod stromčekom vôbec nebolo ono! Lebo pri sexe nejde len o telesné, ale aj o duševné spojenie a to nám očividne chýbalo… K tomu sme rýchlo zistili, že ihličie dosť pichá a keď sa na nás stromček takmer zrútil, tak sme vliezli pod perinu – ale holt, o nič lepšie! Lebo aj to telo nefungovalo – veď prežraní obaja! Plné bruchá a sex tiež nejdú dokopy! A to sa opakovalo celé Vianoce – najprv sme sa prežierali, že mňám, aké dobré, potom sme sa prejedali, že aby sa to nepokazilo, škoda by bolo…

Konečne na Silvestra sme trocha vytrávili a ona spľasla aj duševne. Koniec-koncov, na Silvestra sa viac pije ako je, že, takže Silvestrovský sex, vlastne už novoročný, bol oveľa väčší zážitok, všakáno. Keď som randil s mojou poslednou ex, tak som sa o vianočný sex už ani nepokúšal – prešiel som rovno na silvestrovský… Ktorý mi ale skazila tým, že ráno vstávala o 4.30. lebo cestovala domov, že čakajú návštevu, treba im navariť…

No a čo teda záverom? Že sa mi doteraz nesplnil môj sen – Vianoce na horúcej pláži s pečeným žralokom! To je tá správna kombinácia – pre mňa nedostižný sen – ale pre niekoho, kto býva na Floride a volá sa Boris, hádam ani nie… No ale nemôžeme byť predsa všetci rentiérmi, niekto musí na nich aj robiť, všakáno… Ale môžeme sa aspoň tešiť na ten silvestrovský sex, ráno sa nevstáva, hurá! Teda tí, ktorí majú s kým, samozrejme…