Karpatský mudrc

Neviete koho voliť, ba ani neviete, či ísť vôbec voliť? Tak to ste na správnej adrese, rád poradím, aby ste v hanbe neostali… Nebudem vás presviedčať, že voliť treba – netreba, ale pripomeniem vám následky, ktoré si politickí analfabeti neuvedomujú! Lebo my, ktorí sa v politike vyznáme, čítame aj medzi riadkami, resp. vidíme súvislosti, ktoré nie sú vyslovené…

Účasť vo voľbách nie je povinná, zatiaľ, lebo sú štáty, kde povinná je a nejde o štáty že totalitné, ale také, ktoré má svet za demokratické! Tak si toho vážte a následne zvážte tie následky neúčasti – lebo ak sa vzdáte práva voliť, vzdáte sa aj práva frfľať na zvolenú hlavu štátu! O tom sa v zákonoch nepíše, ale vyplýva to z kontextu, všakáno… Keď ste nevolili, tak nemáte ani právo stažovať sa, že vám iní zvolili niekoho, s kým nie ste spokojný – však čo ste urobili pre to, aby tam bol niekto iný? Nič! Tak potom hovorte tiež nič – teda mlčte! No a keď budete mlčať, tak sa stanete v kolektíve nevšímaným, prehliadaným, možno aj neobľúbeným, všakáno… A to chcete?

Sú voliči, ktorí to majú jednoduché – už majú dávno vybrané, ich kandidát je im sympatický už dávno a na druhej strane zákopov sú zasa voliči rozhodnutí ísť nevoliť. Tí sa delia na dva typy:

a) v prvom rade je to tzv. „ťažký intelektuál“, ktorý vykrikuje, že všetko je podvod a že on túto podlú hru na demokraciu nehrá a basta! A čo? Zmení tým niečo k lepšiemu? No nič tým nezmení – je ako ten sprostý pšros strkavší gebuľu do piesku – keď nevidí problém, problém zmizol… Ale problém takto nezmizne! Naopak, títo niekedy aj že vzdelaní ľudia sú obyčajní nezodpovední infantilní hlupáci, ktorí si akurát našli dôvod vyhnúť sa svojmu právu voliť. Iste, argumentujú tým, že nevidia spôsob ako to zmeniť a to je práve to – priznávajú tým, že sú hlupáci, či lenivci – lebo chytrý človek toľko premýšľa, až spôsob nájde! Nie sú to hrdinovia, sú to zbabelí leniví truľovia – často s titulom… To chcete byť?

b) potom je to „borec zo IV. cenovej“, ktorý by voliť aj šiel – keby mu tam uliali… No ale nikto nič neulieva, naopak, za socíku ešte aj tie krčmy vždy zatvorili počas volieb! (Pravda, niekedy mám po voľbách pocit, že sa tam predsa len niečo „ulievalo“ – lebo však normálni ľudia nemohli zvoliť toto!!! Ale nemám dôkazy…) Tento typ voliča mi veru nechýba, nech sú pri výčape a nie pri urnách a ako ich poznám, aj keby som im niečo ulial a povedal, že koho majú voliť, tak prikývnu a budú sa dušovať, že jasné šéfko, však vieme koho – a zahlasujú si aj tak podľa ľubovôle a mňa by ešte zatvorili za predvolebnú korupciu! Nemám kamaráta že aspoň bývalého policajného prezidenta ako mnohí, veru…

Takže ak nechcete byť za „ťažkého intelektuála“, či za „borca zo IV cenovej“, mali by ste ísť predsa len voliť – koniec-koncov, ak nemáte favorita, môžete všetkých vyškrtať – nikoho nezvolíte, ale aspoň sa zúčastníte a nebudete mať nejakú blbú nálepku, nehovoriac o tom, že ak sa dozvie váš zamestnávateľ, že ste nevolili, tak vás vyhodnotí ako nezodpovedného človeka a zabudnite potom na kariérny postup! To chcete?

Chápem, ak ste obklopení kolektívom plným takýchto „nevoličov“, tak sa vám budú vysmievať a znevažovať vás, no v skutočnosti budú pukať závisťou, že vy ste to na rozdiel od nich dokázali! Lenivci radi šíria lenivosť ako infekčnú nákazu – lebo medzi pracovitými a zodpovednými ľudmi sa potom cítia ako neschopní úbožiaci, lenže oni miesto toho, aby začali makať, tak naopak, ostatných odrádzajú od činnosti v snahe urobiť z lenivosti štandard, v ktorom sa tá ich lenivosť stratí…

Ak ste v kolektíve „nevoličov“ a nebudete voliť, budete v tom kolektíve tuctovým – jedným z mnohých – ak budete voliť, budete tam výnimočným! Ak ste v kolektíve voličov, tak ako nevolič tam budete mať nálepku nezodpovedného (a božechráň, aby sa to dozvedel šéf!) – ak voliť budete, budete braný ako poriadny rozumný človek. Čo si vyberáte?

Stále máte pochybnosti? Že váš hlas je prťavé nič, ktoré nič nezmení? A viete z čoho je more? Z kvapiek! Zoberte z mora všetky kvapky a je po mori… Iste, hovorí sa, že keby voľby mohli niečo zmeniť, tak by boli dávno zakázané, ale predsa len naši moderní otrokári v tej hre na demokraciu nám musia dať nejaké tie nástrojčeky moci – „…a když nás pújdou milióny…! Znáte Wericha?“

Uvediem príklad z vojančiny, kde som ako bažant dostal rozkaz od službukonajúceho mazáka ako pomocníka dozorcu roty vyčistiť záchody. I prídem tam a vidím, že nevidím kefu na WC, tak som to hlásil. „No a co jako?“ – mračil sa mazák – „Máš zubní kartáček? Taky kefa…! A jedu!!!“ Som sa ohradil, že to ako svoj…??? A on, že „…to jako chceš múj, nebo co, člověče…? Záchody máš čistit ty, tak makej! Chytrej voják se vynajde!“ Ešte som oponoval, že so zubným kartáčikom to bude trvať dlho, na čo s pokojom Angličana odvetil: “ Hele vole, to do ranní rozcvičky dáš… Nebo když nedáš, tak tě nahlásím, jasný vole…?“ – zahrozil a bolo. Holt, nebolo nad ZVS – školu do manželstva, života i politiky! Lebo malý kartáčik je teda síce výrazne menej ako kefa, ale kto chce, dokáže to aj s kartáčikom! Aneb je aj príslovie, že „veľa ničoho dokáže umoriť aj vola!“ Z čoho vyplýva, že aj ničím môžeš zdolať veľkú vec! Napr. taký Mahátmá Ghándí… Ale o tom inokedy.

Kto dočítal až sem a je už nalomený, že teda voliť ide, aby nebol za vola, len furt nevie, že koho, resp. že podľa čoho si má vybrať, však taká zodpovednosť – vybrať poriadneho prezidenta, ktorý nás bude náležite reprezentovať, to sa treba poriadne zamyslieť, všakáno, tak mám pre neho pár rád:

Nevoľ extrém! Myslím to všeobecne, nie že len nevoliť nejakého toho extrémistu. Extrémisti sú kadejakí – pravicoví, ľavicoví, ekologickí, liberálni, raw-vegáni, no fúj(!), ale je aj typ extrémistov, ktorí sú vítaní, nehádžme ich do jedného vreca! Napríklad taký politik, ktorý mával trému, keď mal hovoriť do médií, či pred masami ľudí, prípadne v prítomnosti svojho šéfa, hoc bývalého – no ak sa už tej trémy zbavil, tak sa stal ex-trémistom, všakáno, a taký je naopak vítaný, však čo by to bolo za prezidenta, ktorý by koktal takto pred novinármi, publikom, či ex-šéfom alebo eurokomisárom, há?

Pod pojmom extrém som myslel že niekoho, kto je napr. extrémne nízky, či extrémne vysoký. Lebo malý prezident, k tomu z malého národa – no akú bude mať vážnosť jedno i druhé? Trpaslíkov nikto nerešpektuje! No ani opačný extrém, že slovenský prezident by bol dvojmetrový junáčisko ala Jánošík nie je ideál, lebo pri takom by sa prezidenti veľmocí nižší o hlavu cítili nekonformne a následne by sa to mohlo preniesť aj na celú republiku – a to iste nikto z nás nechce! Teda treba taký priemer – však na Slovensku sme na priemernosť zvyknutí, všakáno, tak nebude to hádam taký problém…

Tiež nevoliť nikoho príliš mladého, či príliš starého! Našťastie nám tu pomáha samotný zákon – prezidentom môže byť až občan nad 40 rokov – akurát je trápne, keď taký pánko 40+ má módny účes ako mladíci -20… Prípadne si dá aj také tenisky…! Čo tým ako myslí? Že večne mladý? No asi aj že večne infantilný! Do rádia dobré – ale nie na Hrad! Horná veková hranica však nie je – no iste, sú predsa aj vitálni 80-tnici, všakáno, taký Boris Kollár sa za 20 rokov iste prihlási… Tak tu treba prizrieť, či ten človek nebrepce nejaké hlúposti – napríklad že si pletie spojené národy so spojenými nádormi, prípadne nádobami…

Nevoliť ani nikoho zachmúreného, ani nikoho, kto sa furt škerí – prezident má pôsobiť milo, hrejivo – s úsmevom, s ktorým bude príjemný ako ženám, tak aj mužom, či malým deťúrencom – občas sa treba stretnúť aj s takými a nerobí to dobre, keď prezident desí malé deti! Na to máme medvede predsa…

Pri telesných proporciách zostanem aj naďalej, lebo holt, fešáci to majú ľahšie vo svete – takže priveľké uši, nos, oči – či čo, to proste nepôsobí príjemne, všakáno, ani pridlhé vlasy, či naopak prikrátke. Keď niekomu pĺznu, nech si dá klobúk, šatku, či helmu – napr. taký Mussolini bol aký fešák v helme! A jeho kámoš z Rakúska zas ofinou zakrýval vysoké kúty a fúzikmi si zakrýval veľké nosné dierky – proste dá sa to niekedy upraviť do pozerateľnej formy a netreba ani tupé, ako mal Sean Connery, či celú parochňu… A dlhé vlasy – krátky rozum – to asi poznáte…

Neviem, či to viete, kedysi sme mali aj najkrašieho prezidenta na svete, ale to pamätáme len my, starší. Nie, nebol to Václav Havel – bol to Antonín Novotný! Vyhral nejakú svetovú anketu, ani neviem, že akú, lebo ja som bol vtedy ešte malý, ale potom mu doma hovorili že „Hezkej Tonda“, prípadne „Šene Toni“ – tak vyberajte hlavne podľa krásy, nech zasa vo svete niečo vyhráme! Keď už ten hokej moc nejde a ešte aj tá Vlhová sa strepe… To ani nehovorím o Saganovi, invalid operovaný na srdce…

Ak máte pochybnosti o mojich radách, že a čo program, prípadne že či ovláda cudzie reči a podobné záležitosti hodné prezidenta, tak na to zabudnite! Každý prezidentský kandidát má predsa dobrý program – akurát niektorí ho ani nikdy nemienia plniť, je to len takú bluf na sprostých voličov ako ste vy! A ak sa aj niekto nájde, kto chce svoj program poctivo naplniť, tak sa iste vždy nájde dosť darebákov, ktorí mu v tom zabránia… Takže program neriešte – nie je podstatný! Je len ako kytica nevesty – musí byť – ale len tak pre oči – sobášny úradník nevestu oddá aj bez kytice – no nie bez občianskeho, takže konečne pochopte, čo je dôležité – program určite nie!

Rovnako tak nie je podstatná jazyková výbava prezidenta – predsa vždy bude mať oficiálneho tlmočníka! Áno, bola tu istá kandidátka, jazykovo zdatná po všetkých smeroch, priam sa žiada povedať, že poriadna jazyčnica to bola (teda aj je, ale už je našťastie mimo hlavného prúdu!), ktorá hovorila, že treba sa niekedy porozprávať s inou hlavou štátu medzi štyrmi očami – ale demokratický prezident nemá čo skrývať pred svojím ľudom – medzi štyrmi očami sa bavia hlavy mafiánskych rodín, nie hlavy štátov! Teda niekedy je to jedno a to isté, ale to je v iných krajinách, menej demokratických. Koniec-koncov, protokol je raz protokol a pri rozhovore štátnikov musí byť vždy preverený poverený tlmočník! A ak sa rozprávajú naozaj len medzi štyrmi očami, tak ten tlmočník je slepcom…

Tak iste, je ešte kopa drobností, ktoré môžu nakoniec prevážiť misku váh – niekomu sa napr. páči, keď prezident pekne spieva – tak na nejakej medzinárodnej konferencii mu to bude nanič, ale znelý hlas sa iste zíde. Ale doma vo Východnej to domorodci viac ocenia. Hlavne by však mali spievať policajní prezidenti, ale to je už mimo témy, všakáno…

Niekto kvituje, že prezident dobre tancuje – však sluší sa chodiť nielen medzi prostú čaď na folklórne festivaly, ale aj na plesy do opery, či na Štrbské pleso – ale nie je tanec ako tanec – taký zbojnícky to zrovna byť nemusí, hoci u nás je mnohými politikmi obľúbený, všakáno… Faktom je, že v popise práce nemá prezident SR tanec na parketách – ale keď urobí taký „harmatanec“ v parlamente, tak to sa cení! Takže dobré je mať tam hore rázneho chlapíka, ktorý má oné, však viete, také dve guľaté a oči som tým nemyslel… Chlapa, čo sa za naše blaho, demokraciu a slobodu aj pobije, veru! Či valaškou, či raketami, či dronmi, či len tak, päsťami – ktorými buchne do stola nejakého európskeho úradníka, ktorý má pocit, že jeho razítko je viac ako vôľa nášho pospolitého ľudu!

Ale to chcem asi priveľa – dakedy postačí, že nám taký prezident nerobí hanbu vo svete – vo svete čestných ľudí a byť na neho ešte aj hrdý, to som si už odvykol… Netreba mať veľké oči. A keď stále neviete, že dočerta koho (?), tak si ho vygenerujte numericky – sčitujte čísla dátumu svojho narodenia až dovtedy, kým nebudete mať jedno číslo a to dajte! Keď nemáte svoju vôľu, nechajte to teda na vôľu Boha/Vesmíru/ Prozreteľnosti/Matky prírody, to je jedno, ale vždy je lepšie voliť ako nevoliť, lebo voliť je predsa ľudské…

„A ty voľho, hoj voľho, detvo môjho rodu – lebo kto nevolí, nech sa nesťažuje na neslobodu!“