Karpatský mudrc

…ktoré, som však odignoroval – no oni mňa nie, keďže akosi bývam neďaleko letiska a tak mi eroplány veselo poletovali nad hlavou častejšie ako takmer vykapaté motýle… Boli časy, keď som bol maniak do vojenskej techniky všeho druhu, no lietadiel obzvlášť, práve preto, že mi od detstva lietali nad hlavou a ja som túžil mať s nimi niečo dočinenia. Že by lietať? Že by opravovať? Že by dokonca konštruovať…? Ale nakoniec som z toho vyrástol – na lietanie nemám žalúdok, na opravovanie šikovné ruky a kde sa tu za socíku čo konštruovalo niečo nové, moderné, svetové…? Ako „vyučený konštruktér“ som skončil len u kreslenia si lietadielok a tankov do školského zošita…

Za socíku tu neboli ani žiadne letecké dni, či vojenské prehliadky – na prvej som bol až po vojančine v Bratislave – americký sváko Reagan rinčal zbraňami, Varšavská zmluva opätovala a tak zrazu bola aj u nás prehliadka plná pochodujúcich vojakov – medzi ktorými som na môj úžas videl aj nášho plukovného politruka, zvaného Bulis – pozerať sa, ako dôstojník dupe po asfalte so samopalom v ruke ako radový vojačik bolo zábavné… Asi šlo o absolventov z miestnej „Kukurice“…

Viac ma ale zaujímali nízke prelety stíhačiek lietadiel nad mestom! Dnes asi nemožné… A bola aj výstava pozemnej techniky. Hoci som prišiel z vojančiny, tak veľa techniky som na nej naozaj nevidel, keďže som bol spojár – na tanky som sa pozeral leda cez plot do susedného útvaru, BVP som videl len počas veľkých cvičení – 2x… Raketomety, samohybné húfnice, ťahané húfnice, protilietadlové rakety, radary – to som videl zblízka až teraz. Najviac ma zaujal najväčší exponát – odpaľovacie zariadenie PL systému S-300 Elbrus – malo 4 obrovské tubusy zvisle vztýčené ako obilné silá – kolesá auta tiež obrovské, motor obrovský… Nuž, domov som sa vrátil s pocitom bezpečia, že vojská NATO cez nás veru neprejdú…!

Po Zamatke sa tu stali letecké a vojenské výstavy samozrejmosťou (IDET), tak som ich nevynechával, no časom ma začali nudiť – viac-menej stále to isté… Tie isté tanky, tie isté húfnice, tie isté lietadlá – teda čo sa týkalo výzbroje našej armády. Ba po 30 rokoch som narazil aj na ten istý S-300 – ktorý mal dokonca stále tie isté sovietske obrovské gumy – no výrazne zodrané… Keď som si z jej obsluhy robil žarty, že obsluhujú starý črep, tak ma uisťovali, že S-300 je určite lepší ako západné systémy, lebo je masívnejší a odolnejší na rušenie a určite nezastaral. A hľa, ako sa šikol Ukrajine, všakáno…

No a časom sme teda prešli na „modernú západnú techniku“ – no reálne ide o modely rovnako staré, ako tie, ktoré naši ministri obrany dali zošrotovať, či dali na UA! To viem, lebo som to sledoval už ako školák – F-16 (napr. prototyp prvýkrát vzlietol v roku 1974!), Blackhawk, Hercules, Grippen, Leopard 2 – to vznikalo v 60 – 70-tich rokoch! Pravda, novovyrobané modely sú upgradované – ale ide skôr o novú elektroniku, ktorej fanúšikom ale nie som…

Na letisko som teda nešiel, však eroplány som videl pekne zospodu. Jeden môj známy tam ale bol a chválil sa, že bol aj v tom hranatom tanku Leopard 2! Ktorý ale vraj patril Portugalsku – a že bol neuveriteľne zodraný – ako keby si odskočil z ukrajinského frontu… Zodrané gumy (ako ten S-300…) a na rozete hnacieho kolesa pásov vraj dokonca chýbal zub! Škoda, že nedodal aj foto, ale dá sa tomu veriť – tie tanky sú síce veľké, ale dosť krehké – ako každý nemecký tank… Keď napr. ČA skúšala ukoristený Tiger II, ak sa im rozpadol skôr, ako dokončili skúšky… Odišlo hnacie koleso…

Namieste je otázka, že o čom táto výstava vlastne bola? Lebo vo svetle skúseností z bojov na UA je jasné, že tanky sú zaparkované a ukrajinskí tankisti sa preškolili na operátorov dronov! Bitevné vrtuľníky si tiež neškrtnú – je to vojna dronov a rakiet všeho druhu – a radarov. Naše nové izraelské radary Barak ale v samom Izraeli nejak neohúrili, všakáno… Ak by som bol na tej výstave, určite by som neodchádzal domov s pocitom, že môžem kľudne spávať, nepriateľské armády nás nebudú zasa okupovať ako obvykle… Vecí neznalé babičky ale taký pocit mohli nadobudnúť a vnúčence boli iste ohúrené, netušiac, že tá technika bola vymyslená ešte skôr, ako sa narodili ich babičky…

Ak by to naši ministri obrany mysleli s našou obranou vážne, tak by nekupovali nehorázne drahú techniku, ale vyzbrojili by a vycvičili domobranu – však koľko tankov, lietadiel, kanónov a radarov mali Afgánci, há…? Tí porazili v priebehu dvoch storočí tri veľmoci – Britov dokonca opakovane, Sovietov a USA – ba bolo to vlastne NATO, aj keď nie celé…! A to mali len pušky a výbušniny – no hlavne nekonečné odhodlanie brániť sa, kým votrelec nevypadne! No našinec je zvyknutý na vítanie „osloboditeľov“ – a potom ich živenie, všakáno…

Naši ministri obrany sú reálne ministrami nášho odzbrojovania, po porážke v Studenej vojne sa drvivá väčšina našej techniky dala zošrotovať, ptom taký Kanis napr. iba stopol ďalší systém S-300, ale Galko nás zbavil vyše 100.000 funkčných samopalov – toľko bojovníkov nemal ani Taliban! Kaliňák ako minister vnútra vyzberal ďalších cca. 10.000 zbraní, ktoré mali ľudia ešte z WW2. No a Naď? Ten z našich ozbrojených síl urobil odzbrojené sily, všakáno…! Ale však kúpime „modernú“ americkú techniku, utiahneme si opasky, zrušíme dôchodky, či najlepšie rovno dôchodcov, teda hlavne tých robotníckych – a môžeme kľudne spávať – na cintorínoch! Lebo však hľa, čo má SR v štátnom znaku…? Svoj cintorín, veru…!!!