Karpatský mudrc

Raz, keď som bol mladý, som bol aj na festivale vo Východnej (ozaj, funguje vôbec ešte…?). Kamaráti si požičali autá od vlastných fotrov, frajerky si požičali od cudzích fotrov a vyrazili sme na „ďaleký Východ“. Ja som sa k nim pripojil ako bez auta, tak bez frajerky v nádeji, že nejakú zbalím tam na mieste. Však nejaký folklór ma až tak nezaujímal… Do kempu sme dorazili až v noci, cestou sme pojedli proviant a keď som sa ráno zobudil, tak som zistil, že jediná vec na jedenie sú pašteky bez chleba a pivo. A tak som tam raňajkoval to pivo – ale veď „tekutý chlieb“, nie…?

Okrem toho si ešte pamätám jednu švárnu šalenú Východniarku zo susedného stanu, ktorá sa mi aj celkom páčila, hlavne jej stehná, tie Východniarky ich majú veru poriadne – však aby svojho opitého „chlopa“ mohli z krčmy doniesť domov na pleciach, všakáno, akurát ja som jej do oka nepadol, zato balila už zadaného kamaráta, nášho „princa Krasoňa“…

No a pamätám si aj na nejaké vystúpenia umelcov, hlavne na nejaké rómske, vtedy ešte cigánske kapely, lebo skoro každá mala aj tanečníka a na náš údiv, všetci tancovali breakdance! To ako toto že je cigánsky folklór? Veď to bola vtedy taká tanečná novinka zo Západu a vyskytovala sa iba v moderných kapelách. Tak sme nechápavo krútili hlavami – hoci na druhej strane sme obdivovali chlapíkov, ktorí sa pokúšali na nie zrovna kvalitnom pódiu krútiť telami stojac na hlavách… Ktohovie, koľko triesok si večer vytiahli z tých ich hustých kštíc?

Na môj údiv je to teraz aj olympijský šport, ale to je teraz vedľajšie. Neskôr som mal ale inú skúsenosť s rómskym folklórom – čakal som raz takto na vlak na našej zastávke, keď tam ešte vlaky stáli a na môj úžas tam pritancovali také „kakaové víly“ – mladé rómske dievčence. No pritancovali – nebol to celkom tanec, ale ani chôdza, také lážo-plážo levitovanie, či čo…! Netuším, skade sa tam vzali, plávali tam ležérne ako také čokoládové rusalky po betónovom peróne a čakajúc na vlak si zrazu začali krátiť chvíľu spevom. No ale to bola že hudba!!! Takto nejak som si predstavoval Nebo, resp. zvuky nebeské! Nádherné jemné hlásky pospevovali rómske pesničky a ja som čumel ako puk ochromený tou krásou ako optickou, tak hlavne akustickou! A to tieto úžasne spievajúce nádherné devy nevie nájsť nejaký zdatný manažér? Na Východnej by iste zožali väčší úspech ako tí mládenci rotujúci na hlavách! No nenašiel sa, nič podobné som nikdy v rádiu nepočul, ani CD som v obchode nevidel. Ľudstvo veru prišlo o kus skutočnej rómskej kultúry, keď ich spev nikto nezaznamenal! Ale možno len zle hľadám, ktovie…

A tak si dnes kladiem otázku, že čo je to vlastne slovenská kultúra? Niekto narodený na Slovensku a hovoriaci slovensky absolvuje nejakú akadémiu, dostane razítko, že je umelec a čokoľvek, čo vytvorí, je tým pádom slovenská kultúra? A my, obyčajní ľudia, plátcovia daní, máme padať na zadky obdivom jeho diel? A ďakovať, že nám priniesol toto posolstvo nejakých múz, ktoré úžasne obohacuje náš duchovný svet…? A voľky, či nevoľky živiť týchto novodobých dvojnohých cvrčkov, ktorí s nadšením cvrlikajú nám, makajúcim mravčekom ?

Tak áno, máme tu aj kňazov, ktorí považujú za samozrejmé, že žijú aj z peňazí neveriach, či veriacich v iných bohov – lebo veď oni nám prinášajú to pravé posolstvo od toho pravého boha a keď ho nechceme, tak nám treba, sprostým, ale za túto nevyžiadanú službu nám treba aj zaplatiť, všakáno, taký je zákon! Že je proti prikázaniu „Nepožiadaš nikoho o nič, čo jeho je!“ im nijako nevadí, ako ani tzv. kresťanským politikom…

Rovnako tak platím aj za nevyžiadanú službu, keď mi niekto prináša posolstvo od nejakých múz! Nie ďakujem, obohacujem svoj duchovný svet nejako inak a platím si za to, prečo mám platiť aj za niečo, čo nechcem? No lebo umelci tu asi majú stranu, vyhrali voľby a schválili si také zákony, či čo, len mi asi to nejako ušlo… A ty Slovač, len plať ho, hoj plať ho, umelcov národno-svetových…! Či chodíš, do divadla, či do galérie, či nie.

——————————————————————————————————————–

Koniec-koncov, plátcovia daní platia bez reptania aj dotácie na vlaky, hoci vlakmi necestujú a iní, ktorí nič neplatia, ich zasa majú zadarmo! Teda tam, kde aj stoja… Holt, sociálny štát – čachre-machre s peniazmi, ktoré neskončia tam, kde naozaj treba, ale skončia tam, kto je šikovnejší, všakáno…

P.S. O kravách som tu síce priamo nepísal, ani o hercoch, ale je to predsa všetko medzi riadkami, všakáno…