Karpatský mudrc

Pozerám správy a vidím, že naša demokratická polícia robí s elánom veľké poriadky sa mládencami a devami, ktorí sa tu na Slovensku chcú hrať na Pomádu – ten americký hudobný film s Travoltom a Olíviou Newton-John, kde sa to točilo o amerických mládencoch, ktorí si tuningovali staré autá, aby zapôsobili na americké devy… V Blave dnes rozháňali dokonca viacero autíčkárskych happeningov! Oprsklým mládencom vo vytuningovaných autách dávali pokuty a brali im doklady a značky. Však pomáhajú a chránia… Ešte keby si tak trúfli nielen na hravú mládež, ale aj na ožratých papalášov, všakáno…!

Tak film je už filmová klasika – keď som ho videl prvý raz, to akurát skončil socík a ja som len pučil oči, že to akože naozaj, že v povojnovej Amerike si študent cez prázdniny zarobil na staré auto? (Šlo pritom o retrofilm.) Lebo ja som si ako socialistický študent nezarobil ani na bicykel! Neveril som, že u nás by niečo také mohlo byť vôbec kedy, no hľa – 30 rokov po socíku si mládenci kupujú autá za pár šupov aj tu! Teda za pár sto eur – no a potom chcú zapôsobiť na miestne devy, všakáno… V dobe kamennej bolo treba skoliť medveďa, či jeleňa – teraz treba zohnať športového bavoráka…

Baby nemajú také tie technické vedomosti a vidia búrák – tak šup do neho k nadržanému mládencovi – netušiac, že ten ho kúpil za 20-tinu pôvodnej ceny… A mládenec sa ani nesnaží auto opraviť, lebo oprava takýchto starých áut by ho zruinovala – za to nešetrí peniazmi na efektné úpravy – aby auto vyzeralo draho a rýchlo… Dávajú nové gumy a disky, nárazníky, krídla, svetielka, repráky… No a potom sa chcú pochváliť aj ostatným chalanom, vymeniť si skúsenosti a tak – a tak robia tie zrazy, ktoré sa ale nepozdávajú našej políci – a autá na nich ešte menej, lebo holt, často ide o nedovolené úpravy! Lebo my nie sme Amerika, kde si také tuningovanie môžete slobodne veselo robiť, kde si môžete zozbierať diely na vrakovisku a postaviť vlastný vehikel a potom ho prihlásiť a jazdiť. A čuduj sa svete, v USA vraj nemajú dokonca ani STK-áčky! Ale keď niekoho nabúrate, pre zlý technický stav, tak budete znášať náležitú zodpovednosť, všakáno…

No v Európe nemáme takú slobodu – my tu máme predpisy na všetko a tie sa musia dodržiavať, pravda. Napr. také STK-áčky, kde vám skontrolujú technický stav vozidla. Čo je v princípe fajn, lebo v servise, keď tam prídete na kontrolu, tak vám chcú vymeniť pol auta – dobré je ísť na STK a následne dať opraviť len to, čo je naozaj nevyhovujúce. Lenže – aj tam vám nájdu ako nevyhovujúce kadečo, čo vám síce nevadí, no im hej! Napr. že nefunguje sťahovanie zadného okna… Alebo že máte zlé gumy – hoci ich máte nové!

Také niečo sa mi stalo pred rokmi na mojej druhej estekáčke, keď som tam naklusal so mojím zánovným žigulíkom z druhej ruky s novými gumami. Na prvej STK frfľali, že sú už staré, hoci neboli ešte zodrané, tak som ich radšej vymenil. Všetko bolo v norme – exhalácie, bod varu brzdovky, svetlá svietili, stierače stierali – dokonca mi šiel aj ostrekovač – keď zrazu technik kopne do novej gumy, že a toto je čo? Nepredpisové – treba vymeniť! No neveril som vlastným ušiam – veď sú nové! „Ale majú nesprávnu veľkosť!“ – zavrčal technik. Ani to som nechápal – veď všetci majú takú na žiguloch, prv som mal žigula od brata, boli tam také isté. Na na prvej STK sa na ne nesťažovali – ale fakt je, že predtým som bol na inej stanici.

Potom mi šermoval techničákom pred nosom a ukazoval, že mám mať rozmer 6,15-13. Tak to som šiel celkom do kolien – na gumách bolo 165 R13 – 13-stka súhlasila a to hausnumero 6,15 som nechápal. Vraj je to v palcoch – v milimetroch mám mať 155, teda užšie. Užšie? Však širšie sú lepšie, nie? Preto ich tam asi každý dáva… No ale ja mám tým pádom nepredpisovo vytuningované auto, všakáno.

Povedal, že si mám buď kúpiť nové gumy alebo si to dať zapísať do tehničáku. A dovidenia! Nové gumy? Veď tam už sú – a lepšie ako majú byť! Tak som bežal na inšpektorát – zabil som tam kopu času – a nepochodil som! Lebo chceli potvrdenie od výrobcu, že povoľuje montáž širších gúm! Preboha a to ako mám písať do Ruska, či čo? Vraj stačí navštíviť predajcu. No, bolo už po Zamatke a firma Mototechna už nebola a nový predajca chcel za to majland! Diplomaticky naznačovali, že mi to potvrdenie veľmi radi dajú aj zadarmo – ak si kúpim u nich nové auto… Takže sa mi viac oplatilo kúpiť novú sadu gúm – tých tenších, horších – tak som si kúpil aspoň nové zimné – hoci v zime s tým žigulom nejazdím, lebo cestná soľ by mi ho zhltla!

No sláva rakúsko-uhorskej byrokracii! Ríša sa síce rozpadla, ale tá jej byrokracia nám tu život strpčuje furt! Americká sloboda sem nedorazila – na rozdiel od amerických zbraní a už som stratil nádej, že vôbec kedy dorazí nejaká sloboda, všakáno… A EÚ mi dá môjho žigulíka zošrotovať, lebo strašné exhaláty, horšie ako covid – ani rúško nepomôže, všakáno… Že ho mám len z nostalgie a na nákupy a že na ňom urobím 1000 km za rok, ich nebude zaujímať. Prípadne ma zavrú za sympatie k totalitnému Rusku, či čo… Márne budem hovoriť, že onen žigul je vlastne demokratický taliansky Fiat 124, ktorý v Taliansku dávno prestali vyrábať – lebo pri tej talianskej kvalite dlho nevydržal – sovieti ho ale spevnili a žigul tak vydrží oveľa viac, hádam aj atómový výbuch…! Myslíte si, že vám budú po ňom vaše bavoráky a toyoty štartovať? Cha!