Karpatský mudrc

Považoval Heydrich samopal STEN za falus, ktorý mu Gabčík posmešne ukazuje? Bol otrávený injekciou? – Boli vari elitní výsadkári takí neschopní a zbabelí diletanti utekajúci z bojiska ako malé deti? Alebo len hrdinsky kašľali na Londýn…?

Dnes si pripomíname 72. výročie iného atentátu a to na dvojnásobného generála ako SS, tak aj polície a zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Známa to vec… No poznáte tú „známu vec“ naozaj? Lebo ak vychádzate len z informácii našich pofidérnych médii donekonečna verklíkovaných, tak máte celkom určite veľmi skreslenú predstavu! Ono totiž vôbec dopátrať sa pravdy, že ako to bolo, je samo o sebe dosť problematické, keďže oná udalosť neprebehla tak heroicky, ako sa podsúva verejnosti, ale obe strany, ako výsadkári, tak obete atentátu, konali neuveriteľne diletantsky – bola to hotová groteska plná nedôstojných zahanbujúcich chýb nehodných vojenského remesla!

Po úmrtí Heydricha jasal nielen Beneš a spol., ale celý protihitlerovský svet – bolo ďaleko od porážky Nemecka, hoci Nemci utrpeli debakel pri Moskve, fronta bola stabilizovaná a Hitler sa chystal na novú letnú ofenzívu zvanú operácia Blau (modrá) s cieľom Stalingrad začatú 28.6.1942. Briti a Američania rátali svoje bombardéry skôr na desiatky ako na stovky a rozhodne nemali dosť vojakov, ani zbraní. Akákoľvek pozitívna správa bola preto prijatá s ováciami. O atentáte známom aj ako Operácia Anthropoid boli dokonca ešte počas vojny natočené dva filmy v U.S.A. – Hangmen Also Die a Hitlers´s Madman – ale iste ich nebudete chcieť ani vidieť, lebo z tej stupidity založenej na čírych dohadoch a typických amerických filmových fikciách, kde českí partizáni behajú v huniach a baraniciach po lesoch, by vás rozbolelo brucho od smiechu, ale vo svojej dobe splnili svoju úlohu na zvýšenie bojovej morálky obyvateľstva…

Film Atentát od J. Sequensa z roku 1964, ktorý ste asi videli všetci, pôsobil oveľa autentickejšie a je vzorom pre ďalších režisérov, ktorí si myslia, že česká verzia je iste pravdivá, veď tí najlepšie vedia ako to bolo. No nie je!!! Je plná nezmyslov a cenzúry! Nezmysly tam dodal hlavne súdruh L. Vaňek, odbojár, konfident gestapa i StB, ktorý sa snažil zamachľovať svoju spoluprácu s Nemcami a do tejto story primiešal i seba posúvajúc sa ako obetavý odbojár bojujúci i z invalidného vozíka ako taký Švejk – pritom zradca!

Po oslobodení ČSR sa kompetentné orgány mohli dostať k vyšetrovacím spisom a po ich preštudovaní neveriacky krútili hlavami, hlavne britskí inštruktori – to akože to bolo takto??? Ale veď čo by na to povedala verejnosť, preboha…? Odhodlanie zatajiť ako to bolo mali pritom už Nemci – v spisoch vôbec nie sú výpovede ako Heydricha, tak ani jeho vodiča Johannesa Kleina – hoci utrpeli zranenia, tak boli schopní vypovedať. No z výpovedí ostatných svedkov, ktorí síce nevedeli že kto je kto, sa ale dala poskladať mozaika – v ktorej Heydrich aj Klein vyzerali ako totálni babráci!!! Oficiálny vyšetrovateľ Heinz Pannwitz napísal dokonca dve rozličné správy – jednu pre Nemcov a druhú pre Sovietov po zajatí…

Dokonale mlžili vo svojich memoároch aj organizátori atentátu a to Beneš a šéf operácie František Moravec – niet divu, atentát nesplnil hlavný cieľ a to vybudiť český národ k odboju, naopak, Nemci ho dôsledne zadupali do zeme a to doslova – pod zem šlo cca 7.000 obetí tzv. heydrichiády! Čo samozrejme komunisti Benešovi vyčítali a po Februári sa tak táto akcia dostala do úzadia ako príklad trápneho diletantstva buržoázneho odboja. No ani komunisti nemali záujem poopraviť predstavy sveta o „hrdinskom čine“ – čo plne chápem pri úcte k obetiam a hrozbe medzinárodnej hanby!

Čo vysvetľuje aj to nehorázne zoškrtanie priebehu atentátu vo filme Atentát a doplnenie fiktívnymi scénami, akou bolo napr. že atentátnikom pomáhal tretí a to Jozef Valčík, ktorý akože robil predsunutú hliadku a potom dával signály so zrkadielkom, či známe frajerské nabehnutie Gabčíka pred auto – nič také nebolo! Veď čo by ste robili ako vodič idúceho auta, pred ktorým stojí chlap so samopalom? Ohľaduplne zabrzdíte alebo sa skrčíte za volant a pridáte plyn…? Vodič-ochrankár bol predsa frontový veterán – žiadna citlivá blondínka! Ktorá si nechce pokrčiť blatník… A Heydrich sa nepostavil v aute držiac sa okna a civiac neveriacky na samopalníka pred autom, ani netasil na neho zbraň. Keby v čase výbuchu stál, tak z auta poletí ako handra, resp. ako jeho plášť, ktorý mal na zadnej sedačke!

To nehovorím o tej trápnosti pána Sequensa, ktorý neskôr točil aj 30 príbehov majora Zemana – do role Gabčíka nenašiel žiadneho Slováka, ale zveril ju Čechovi L. Mrkvičkovi, ktorý samozrejme „mluvil hezky česky“, len občas klial po slovensky. K tomu bol tmavovlasý, hoc Gabčík bol blondiak a tmavovlasého Kubiša zasa hral blondiak R.Jelínek! No ako keby to točili dzignutí amíci, prisámvačku…

Po Zamatke sa tento príbeh konečne dostal na svetlo, je dosť kníh a časopisov, ktoré sa mu venovali – no v poslednej dobe vidím opäť škrtanie a zahmlievanie! Takže pripomeniem, že asi ako to bolo. Asi je namieste, keďže sa mlžilo už od začiatku Nemcami, takže je to len približný opis. Najprv podľa tých, ktorí si myslia, že atentátnici mali úmysel vykonať rozkaz, no ktorí v nastanuvšom chase konali skratovite a nedôsledne. No ktorí nepopierajú, že Gabčík vlastne reálne ani len neskrivil vlások tomu nacistickému katanovi, že Kubiš z pár metrov granátom netrafil stojace auto, že zranenie Heydricha nebolo ťažké a že obaja elitní výsadkári z bojiska zdrhli zanechajúc tam svoje zbrane! No neuveriteľné! Keď som bol na vojančine, tak mi prízvukovali, že stratiť samopal, tak je z toho prokurátor a k tomu večná hanba – no a Gabčík tam svoj samopal len tak zahodil, rovnako tak Kubiš zanechal aktovku s ďalším „zbytočným“ granátom! Žito tam síce nerástlo, ale proste „hodili flintu do žita“ ako takí dezertéri…! To je predsa na prokurátora, nie na metál a povýšenie!

Takže tak stručne: Atentátnici si na čin vybrali rozľahlú križovatku ciest na okraji Prahy, mala tvar Y a po širokých cestách jazdili aj električky. Čo samo o sebe nebolo ideálne, lebo sa dalo čakať, že by mohli skomplikovať jazdu Heydrichovho vozidla a tým aj prevedenie atentátu a spoliehať sa na šťastie, že hádam tam vtedy nebude žiadna električka, tak to je detinské, nie profesionálne! Takže už tento fakt teda žiadna pochvala… Atentátnici boli cvičení na útok na idúce auto – taktika bola taká, že jeden hodí pod predok auta granát, ktorý auto paralyzuje a druhý, stojaci primerane ďalej, samopalom dostrieľa posádku auta. Jednoduché, nie? No aké bolo prevedenie? Prvý nabehol so samopalom Gabčík a Kubiš hádzal granát dodatočne na zadok auta! Teda to bolo zjavne dosť spackané, ako by povedali v Česku…

Na miesto bojiska sa dopravili bicyklami, ktoré si následne opreli o múr na protiľahlej strane – riadidlami smerom na opačnú stranu ako šlo auto. Hm. vám to príde v poriadku? Veď čo ak by bolo treba poškodené auto prenasledovať? Heydrichov Mercedes predsa mohol ustáť útok a aj s prestreleným srdcom, chladičom a karterom sa mohol odvliecť ďalej – bol to predsa nemecký voz – das auto…! Asi neviete, ale aj vtedajší stredný tank PzKpfw III bol tiež Mercedes! Fakt! To teda nebolo profesionálne, chystať sa nie na dorazenie cieľa, ale len na únik! Navyše k bicyklom sa mohli dostať len po prebehnutí širokej cesty plnej električiek! Teda dosť nedomyslené…

Atentátnici sa dobre vyzbrojili – mali tri upravené protitankové granáty No 73 Mk I. (Vtipné je, že moji rodičia mali dom s týmto číslom! A že môj tato bol tiež elitný výsadkár!!!), k tomu dve vreckové policajné pištole Colt Pocket Model 1903 ráže 7,65 mm (po 8 nábojov) a samopal/submachine gun STEN Mk. II ráže 9 mm s dvoma zásobníkmi (dokopy 64 nábojov). Teda myslím, že to bolo dosť aj na električku – ak by bola plná esesákov, samozrejme… A výsledok? Heydrich dostal pod rebro kúsok zo sedačky a Klein dve strely z pištole do nohy!

Teraz trocha k zbraniam pre tých, ktorí neboli na vojne. Oné granáty mali pôvodne až 2 kg výbušniny, čo bolo dosť na tank, ale na auto stačilo aj pol kila. Nestačili obyčajné ručné granáty? No nie, tieto boli vybrané preto, lebo mali tzv. letovú poistku a nárazový zapaľovač, ktorý zaručil iniciáciu ihneď po náraze – čo bolo pre rýchlosť auta mimoriadne dôležité. Bežné ručné granáty, tie že „vajíčka“, mávali pôvodne len časový zapaľovač a hrozilo by, že by vybuchol oneskorene. (Viď prípad prvého útoku na arcivojvodu v Sarajeve, ktorý pohotovo zhodil takto časovanú nálož zo zrolovanej strechy svojho auta a do luftu tak letelo auto idúce za ním!) Dnešné moderné ručné granátu už majú samozrejme nárazový iniciátor.

K tomu tieto mali mali tenké steny a malý črepinový účinok – ich úlohou bolo proste zdevastovať auto tlakovou vlnou, ale bez toho, aby po celej ulici lietali črepiny z granátu, všakáno. No a preto bolo osádku auta dodatočne doraziť… Problém bol ale v tom, že tieto granáty nemali bežnú transportnú poistku – taký ten typický krúžok, ktorý sa vytiahne a je pripravený. Tento granát vyzeral pôvodne ako PET fľaša a na jeho odistenie bolo treba odšróbovať štupeľ! K tomu ho bolo nutné hodiť tak, aby rotoval a tak sa odvinul prúžok pásky, ktorá následne zabrzdená trením o vzduch vytiahla letovú poistku, vďaka čomu po náraze ihneď explodoval. Teda uznáte, že manipulácia s ním nebola jednoduchá a zo záznamov v GB pritom vyplýva , že Kubiš teda nepatril medzi zdatných vrhačov, veru…

Problematický samopal STEN bol skonštruovaný až po úteku Británie z francúzskych pláží, keď Briti zistili, že by sa im niečo také zišlo – hlavne veľmi veľa, veľmi rýchlo a za lacný peniaz! Takže aj tak vyzeral – brutálne lacný machinepistol mal od britských vojakov nelichotivú prezývku v preklade „inštalatérov vercajch“ a … Narýchlo zbúchaný sapík mal tak „detské vady“, ktoré sa ale časom vychytali a tak sa nakoniec stal celkom solídnym – no naši výsadkári mali k dispozícii jeho najnovšiu ešte jednoduchšiu verziu č.2 háklivú na preplnený zásobník a na držanie za ten zásobník! Mark I mal vpredu pažbičku, tento nie… On ju nemal dokonca ani vzadu! Ach, taký vercajch… Na druhej strane vážil až 3,7 kg asi ako kladivo! Na Heydrichovu hlavu bez helmy dosť, nie? No vyzeral skôr ako kus lešenárskej trubky, vpredu perforovanej, z ktorej trčala krátka hlaveň. Dvojradový zásobník, pôvodne z iného samopalu, trčal atypicky do ľavého boku, miesto pažby len krátka rúrka s plátkom železa na konci a ako som spomínal, ani nemal pažbičku-madlo pred spúšťou! K tomu mu Gabčík odmotoval aj tú pažbu, aby sa dal skryť pod kabát – no des a hrôza s ním teraz strieľať! Ale čo chcete za cenu 10 dolárov, keď americký samopal Thomson (ten mafiánsky s veľkým bubnom) stál 200 dolárov?

Kde v križovatke stál Kubiš sa nezistilo, reálne mal stáť na začiatku križovatky a Gabčík mal so STENom stáť za ním v smere jazdy auta v ohybe, okolo ktorého malo auto zatočiť z ulice vtedy zvanej Kirchmayerova třída na ulicu V Holešovičkách, zvanej tak doteraz a to takmer proti smeru jazdy, takže muselo dosť znížiť rýchlosť tak, či tak. Sám pán protektor si ale dával načas – na Nemca šiel do práce naozaj neskoro, predpoludním o 10.36, ale vraj mal potom letieť za Vodcom. Však manažér… Konečne sa jeho fáro Mercedes Benz 320B Cabrio v čiernej farbe so značkou SS-3 rútilo po Kirchmayerke. Bol pekný deň – na atentát ako stvorený… Lenže ako na potvoru výsadkárov spoliehajúcich sa na šťastie sa tým istým smerom šinula aj trojvozňová električka, ktorú musel Mercedes obiehať a to znemožnilo hod granátu na optimálnom mieste. Kubišovi možno aj zaclonila výhľad, mala tam dokonca zastávku, lebo granát očividne nehodil a zrejme začal auto stíhať, aby ho hodil dodatočne.

Gabčíkovi sa ale mercedes dostal rovno pod nos, odhodil plášť skrývajúci STEN a…, a nič! To je známe. Heydrich ale chlapa s najnovším britským samopalom zaregistroval a nariadil šoférovi zastaviť, aby ho mohol zatknúť! Tak sa to prezentuje… No ale sorry! Naozaj spoznal, že tá osoba drží v ruke samopal? Nemci s ním nemali skúsenosť, ani frontoví vojaci! Veď šlo o novinku, ktorú Briti pri Dunkirku ešte nemali. A Heydrich bojoval chvíľu na východnom fronte, aj to ako stíhač, takže ako by mohol hneď spoznať nový typ britkého samopalu? Ktorý pritom ani nevyzeral ako samopal? Vyzeral predsa ako lešenárska trubka – k tomu bez pažby, ktorú mal Gabčík opretú pod pupkom. Viete si ho predstaviť? Veď vyzeral ako keby Heydrichovi ukazoval falus! Teda kultové zobrazenie penisu – a nepochybujem o tom, že práve tak to Heydrich pochopil – ten český zmrd mu tou trubkou ukazoval, že je veľký nemecký Manfred K….!!!

Taká nebotyčná urážka za bieleho dňa, to predsa nemohol nechať bez potrestania! Alebo si naozaj myslíte, že bol taký pako, aby sa šiel proti samopalu postaviť s pištoľkou, ktorú mal pritom ešte v puzdre, k tomu z nevýhodnej pozície??? On len videl trubku, ktorá nekonala žiadnu činnosť – nestrieľala náboje, nevrhala granáty, nestriekala močovku, nešľahali z nej plamene, nevydávala ani zvuk – a Gabčík sa pritom komicky zvíjal, ako sa márne snažil vraziť vzpriečený náboj do komory. Čo myslíte? No Heydrich nám o tom radšej nič nepovedal! Však taká hanba – považovať samopal len za nejaký neškodný inštalatérsky vercajch, či lešenársku trubku…

Pripájam foto oného STENa, odmyslite si pažbu, ktorá tam nebola, aj zásobník, ktorý z uhla pohľadu Heydricha nebolo vidieť (nemecký samopal MP 38/40 má dlhý zásobník smerom dolu) a že čo vidíte? Samopal? Inštalatérov vercajch ? Či veľký falus…?

No ale tí slušní historici túto možnosť vôbec neriešia a podsúvajú, že Heydrich bol proste len taký typický nadutý nácko, že mal pohotové reakcie – bol predsa reprezentant Ríše v šerme a k tomu frontový stíhač. Tak teda ako rodená šelma pohotovo stíhal páchateľa! Už tasil svoju luxusnú pištoľ, keď bum! – granát spadol tesne vedľa auta zničiac pravé zadné koleso a urobiac menšiu dieru za dverami. Stačilo 40-50 cm a z auta je šrot a z osádky nemecký eintopf! Odborníci súdia, že Kubiš netrafil aj preto, lebo sa bál, že by granát prehodil a keby spadol až za autom, tak to urobí triesky z druhej električky, ktorá práve vchádzala do zákruty z opačnej strany ako šiel Mercedes. Žiadne civilné obete! To tak! Kubiš síce pohotove zachránil situáciu, no za cenu toho, že kúsok granátu trafil jeho čelo vľavo, takže mu krv zaliala ľavé oko! Následne sa obrátil na Gabčíka, aby zistil stav jeho zranenia a ratoval ho, čo ten aj pohotove urobil. Život kamaráta bol pre neho, výsadkára, viac ako smrť nemeckého generála, všakáno, pekné gesto, ako tí mušketieri…

Samozrejme, že to bola taktická chyba! Mal predsa tasiť kolta ako sekundárku a doraziť Nemčúrov, stačili púhe dve cielené rany – veď bol v absolútne dokonalej streleckej pozícii – pár metrov od nich, pričom oni sedeli chrbtom v aute bez strechy! No neurobil to!!! Neuveriteľné! Prečo? Dokázal by to aj sám, nepotreboval k tomu funkčné oči Kubiša! Bol v šoku z toho, že nič nejde podľa plánu? Bomba nevybuchla kedy mala, sapík nestrieľal a k tomu je jeho druh bez oka! Čo teraz? Pohľadať psychológa, ktorý mu pomôže riešiť nečakané stresové situácie…? Tož, Gabčík nebol rodená šelma ako Heydrich, taký slovenský holub to bol, veru…

No ako prvý sa zorientoval Heydrich – konečne vytasil svoju luxusnú gravírovanú hliníkovú pištoľ a obrátiac sa na Gabčíka ho vyzval na vzdanie sa. Veď to možno poznáte z filmov – zadržiavajúci zakričí „Stoj!“, keď zadržiavaný neuposlúchne a začne utekať, tak sa kričí „Stoj, lebo strelím!“, potom strelí na výstrahu do luftu a keď furt beží ďalej, tak sa mu strieľa do nôh. Jáj, čo som sa ja nachodil do stráže, tento postup ma raz skúšal sám náčelník štábu o pol noci, keď bol na kontrole! Takže áno, toto viem aj o polnoci!

Lenže ouha! Heydrich s hrôzou zistil, že v zbrani nemá náboje! No trapááás! Asi už chápete, že prečo nevypovedal priamo… Takéto kiksy – jazdí proti vlastným predpisom v neopancierovanom aute, vraj aby si Česi nemysleli, že sa ich bojí – k tomu dá rozkaz zastaviť auto, hoci predpis káže, aby napadnuté auto naopak pelášilo najrýchlejšie preč – a ešte aj nosí nenabitú zbraň! Že šéf ríšskej bezpečnosti! Pch! To keby vedel Vodca, tak ho iste odvolá a pošle opäť na ruskú frontu!

Ale pohotovo vyzve svojho šoféra-ochrankára, aby tasil svoju zbraň a toho českého zmrda zatkol. Ohlušený šofér vyskočí, je to frontový veterán, vie sa kryť, tak sa kryje za autom a „zatýka“ Gabčíka. Kubiša zrejme obaja považujú len za obeť, toho si nevšímajú. Lenže opäť ouha!!! Veteránovi náhle vypadne zásobník!!! Asi omylom miesto spúšte zmačkol tlačítko aretácie zásobníku – no je to možné? Je vari tiež v strese? Tak keď po niekom hodíte granát… Ale k tomu nafasoval svoj nový Walter PPK len pred dvoma týždňami, očividne sa s ním nezžil – tlačítka sú inde ako na starej zbrani, však to poznáte. Na mojom novom foťáku som si napríklad často mýlil tlačítka a miesto cvak! som si ho vypol! To len Japonca môže napadnúť dať tieto dve tlačítka vedľa seba! Niet divu, že prehrali vojnu…

A čo na to výsadkári? Tak Kubiš si zavolal sanitku a Gabčík zodvihol svoj STEN, ktorým predtým praštil o zem ako každý riadne nasrdený Slovák, zodvihol si aj zahodený plášť, vyjadril účinnú ľútosť, tvrdil, že nechcel zabiť, ba ani blížiť, iba tak postrašiť, zaželal pekný deň, sadol na bicykel… Ale trepem, čo? Takto to býva teraz, všakáno. No ale vtedy to bolo inak. No nebolo to ani ako v akčnom americkom filme – taký Rambo by tým zaseknutým STENom rozmlátil hlavy obom Nemčúrom, rozkopal by aj Mercedes a nakoniec by „inštalatérov vercajch“ pohŕdlivo hodil do električky, ktorá by sa následne prevrátila a explodovala, lebo v amerických filmoch vybuchujú aj električky bez nádrží s benzínom, všakáno…

Reálne to konečne vyzeralo tak ako v tom českom filme, ktorý bol síce oficiálne československým, ale však neboli tam žiadni Slováci – aj Slovákov tam hrali Česi! V ňom obaja atentátnici dali nohy na plecia a zdrhali ako tie zajace! Že elitní výsadkári? Aj keď to opäť nebolo celkom tak – nebežali vedľa seba, každý osve. Kubiš mieril k bicyklom, kvôli čomu sa pasíroval pomedzi vagóny električky stojacej v ohybe. Podľa iných zdrojov to bol ale Gabčík, ktorého na druhej strane ale čakal Klein, keďže si už stihol vrátiť zásobník. To je logické, Gabčík mal dve oči a bol šéf, viedol jednookého druha ako prvý, no následne sa pred Kleinom zvrtol a bežal na opačnú stranu – smerom odkiaľ došiel protektor. Klein sa zdržal obchádzaním električky, Gabčík získal náskok a následne odbočil do bočných uličiek, kde sa ukryl v dome mäsiara.

Klein ale cestou vyspovedal jedného povozníka, že kam utekal a tak ho obaja prenasledovali. Mäsiarstvo ale nemalo zadný východ a tak Gabčík musel znova na ulicu – tam sa ale Klein skrýval za veľký kvetináčom, bol to predsa frontový veterán a WW1 prežil práve vďaka tomu, že sa vedel kryť, všakáno. No nohy bolo vidno a tak mu do jednej Gabčík strelil až dvakrát a zdrhol, lebo Klein spadol a vypadla mu zbraň. Gabčík si ju ale nevzal (?) a Klein ju teda ponúkal mäsiarovi, aj povozníkovi, aby Gabčíka prenasledovali, ale odmietli to, lebo holt, asi nemali zbrojný pas…

No a Kubiš? Ten sa prepasíroval nielen cez električku, ale aj cez cestujúcich, ktorý ho chceli zadržať! Zrejme použil pištoľ a strelil do vzduchu, takže sa rozostúpili, zahodil tašku s granátom a odfičal na bicykli, že by aj Sagana trhol. Pokúšal sa ho síce zadržať hliadkujúci strážnik českej polície, ale títo mali len bajonety – však nechal by Heydrich strážiť trasu svojho auta českými strážnikmi s pištoľami? Takže český strážnik nestrieľal a ani sa nechcel dať zastreliť a nechal ho teda „upláchnout“… Očividne nestrieľal ani Klein, asi stále nemal riadne zasunutý zásobník. Veď Gabčíkovi ani vlások neskrivil a ten sa ho nesnažil ani zabiť, iba ho zneškodnil ranami do nôh. Zadržiavaný zadržal zadržiavajúho… To bolo celé Gabčíkove hrdinstvo!

Heydricha potom zobrala dodávka, ošetril ho český lekár, operovali ho sudetskí, hoci sa domáhal ríšskych – no a keď tí teda došli, tak náhle zomrel, napriek tomu, že sa jeho stav po pár dňoch zlepšoval, už sedel v posteli a prijímal tuhú stravu – čo by za to dal Fico s deravými črevami, všakáno… Jeho pitevný protokol sa na desaťročia stratil, a keď sa našiel, tak sa ukázalo, že patológovia mali výslovne zakázané pitvať orgány, v ktorých sa zvyknú ukladať jedy! Myslím že ide o pečeň, slezinu a mozog… No ale furt sa verklíkuje nemecká oficiálna verzia jeho smrti – pritom tento pán vševedúci a všemohúci superpolicajt ležal v Ríši kadekomu v žalúdku!

Ale dnes už končím, bolia ma prsty, pokračovanie nabudúce. V každom prípade si každý súdny človek musí položiť otázku, či toto bol ten hrdinský čin obdivovaný celým svetom? Boli tí elitní výsadkári naozaj takí vystresovaní, že sa správali ako desaťroční chalani? Veď aj Heydrich a Klein zmätkovali ako policajní kadeti. Alebo ten atentát len fingovali, keďže miestny odboj bol kategoricky proti nemu a žiadal Londýn o zrušenie operácie, lebo by mohol rozbesniť Nemcov? Londýn ale cez jednu vysielačku odbojárom sľúbil prehodnotenie a cez druhú nariadil výsadku Anthropoid, aby toho Heydricha konečne zlikvidovali – veď tam trčali 5 mesiacov a stále nič! Vyšli preto výsadkári v ústrety ľudom, s ktorými žili a v snahe ochrániť ich pred odvetným terorom chceli atentát len fingovať? Lebo všetko nasvedčuje tomu, že sa hrdinsky vzopreli diktátu z Londýna! No márne – nešťastná zhoda náhod ukončená podivnou smrťou dvojitého generála, z ktorej sa tešil celý protihitlerovský svet, všetko zmenilo! Pričom teror Nemcov presiahol všetky predstavy! A iste netušili, že ich zradí jeden z nich!

Nemal som v pláne znevážiť pamiatku obetí heydrichiády a výsadkárov obzvlášť – pre mňa sú teraz Gabčík a Kubiš ešte väčší hrdinovia – lebo sa dokázali postaviť proti svojim bezohľadným nadriadeným, ktorí nemajú problém prinášať ľudské obete – pokiaľ nejde o nich! Odmietli byť sprostými ovcami, ktoré idú na bitúnok na lusknutie prsta – naopak, ľudsky chceli ochrániť životy blížnych. Ale holt, veľká politika, to sú štatistiky nevinných obetí ambicióznych politikov, všakáno…!